Cena Pamäti národa je každoročne udeľovaná ľuďom, ktorí v jednej chvíli svojho života preukázali, že česť, sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú iba prázdne slová. Občianske ocenenia sú udeľované každoročne pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie – 17. novembra.
Ceny Pamäti národa udeľuje občianske združenie Post Bellum ľuďom, ktorí rozprávali svoj príbeh pre zbierku Pamäť národa, ktorá je najväčšou zbierkou svojho druhu v Európe. Laureátov volí on-line päťtisícová skupina ľudí – historici, spolupracovníci a podporovatelia z Klubu priateľov Pamäti národa. V minulosti si Cenu Pamäti národa prevzali vojnoví veteráni, politickí väzni, odbojári, preživší holokaust, perzekvovaní spisovatelia či predstavitelia undergroundu, príslušníci cirkví a mnohí ďalší. V poradí 11. ročník odovzdávania Cien Pamäti národa sa odohral v Národnom divadle v Prahe, no kvôli pandémii sa ceremoniál uskutočnil bez hostí a laureátov. Cena bola tento rok udelená piatim osobnostiam z Českej a Slovenskej republiky. Získali ju:
Alžbeta Vargová, rodáčka zo SEREDE zapisovala s otcom za vojny mená popravených nacistami. V štrnástich rokoch s bratom pomohli utiecť židovskému väzňovi z blízkeho koncentračného tábora.
Jarmila Weinbergerová, lekárka z pražskej židovskej rodiny v Terezíne zachraňovala životy väzňov ako zdravotná sestra na maródke, v Osvienčime sa v takzvanom rodinnom tábore starala ako vychovávateľka o malé deti.
Leonid „Levko“ Dohovič mal len štrnásť rokov, keď ho sovietska justícia odsúdila na desať rokov do gulagu. S bojom proti komunistickému režimu neprestal ani vo väzení.
Hana Truncová po februári 1948 spolupracovala s prevádzačom a pomohla niekoľkým ľuďom cez hranice. Za to strávila vyše 8 rokov za mrežami.
Ocenenie in memoriam bolo výnimočne udelené Květoslave Bartoňovej, ktorá sa svojou spolužiačkou zachránila 45 detí zo slovenského Údolia smrti
Jedno ocenenie teda poputuje do Serede, kde sa 4.8.1929 narodila už spomínaná ocenená Alžbeta Vargová, rod. Bilková. V roku 1932 sa rodina presťahovala do domčeka na židovskom cintoríne. Počas vojnových rokov ako školáčka spolu s otcom evidovala zoznamy zavraždených obetí nacistami v seredskom koncentračnom tábore, aby mohli byť ich hroby po vojne identifikované a obete tak nestratili mená. Spolu so svojím bratom pomohla jednému zo židovských väzňov utiecť z tábora, ktorý na cintoríne kopal hroby. Vďaka tomu sa zachránil a dostal k partizánom , za čo sa Alžbete strážcovia tábora vyhrážali smrťou. Po vojne začala pracovať ako pomocná laborantka v prevádzke na výrobu kyselín. Na židovskom cintoríne prežila so svojou rodinou celé detstvo až do dospelosti a aj dva roky po sobáši so svojím manželom Jánom Vargom. Od roku 1965 pracovala v Pečivárňach Sereď, neskôr v predajni s odevnými doplnkami, kde si doplnila vzdelanie a vyučila sa za predavačku. V predajni odevných doplnkov pracovala asi sedem rokov a neskôr až do odchodu na dôchodok v predajni odevov. Doposiaľ žije vo svojom rodinnom dome v Seredi opatrovaná synom Petrom. ( fotografie pochádzajú zo súkromného archívu Alžbety Vargovej )
