Prezídium PZ SR |MM| Protesty v Bratislave v utorok 17. novembra 2020 /Deň boja za slobodu a demokraciu/ nemali podľa ministra vnútra Romana Mikulca nič spoločné s pokojným prejavom názoru. Tisícky ľudí vyšli do ulíc protestovať proti vláde a opatreniam prijatým pre pandémiu nového koronavírusu, a to napriek platnému núdzovému stavu a zákazu zhromažďovania sa.
Minister potvrdil, že počas protestov došlo k zraneniam u viacerých policajtov. „Boli tam ľudia, ktorí naozaj chceli vyprovokovať násilie a bitky, používali rôznu pyrotechniku, výbušniny a aj z tejto pyrotechniky boli zranení niektorí policajti,“ uviedol Roman Mikulec po rokovaní vlády v stredu 18. novembra 2020.
Páchateľov identifikovali. Niektorí boli zadržaní, ostatných majú riešiť v ďalších konaniach. Hrozí im aj trestné stíhanie za útok na verejného činiteľa. Roman Mikulec pripomenul, trestná sadzba je v tomto prípade do 24 rokov. „My budeme v tomto veľmi dôkladní a prísni,“ dodal.
.jpg "Zásah polície v Bratislave")
Z pohľadu trestného práva je núdzový stav krízovou situáciou, ktorá podmieňuje pri niektorých trestných činoch spáchaných počas jej trvania možnosť uloženia prísnejších trestov.
Polícia prácu s davom nepodcenila
Policajný zbor zároveň reagoval na informácie na sociálnych sieťach, podľa ktorých mali byť na protestoch tzv. policajní provokatéri, ktorých úlohou malo byť vyprovokovanie davu.
„Policajný zbor na verejných zhromaždeniach vykonáva dohľad nad ich priebehom a zasahuje len v nevyhnutných prípadoch – reaguje na vzniknutú situáciu, nikdy neprovokuje,“ priblížila polícia.
.jpg "Zásah polície v Bratislave")
Na proteste v utorok 17. novembra 2020 boli prítomní príslušníci antikonfliktného tímu – policajti v civile s reflexnými vestami, na ktorých bol uvedený názov tímu.„Zmyslom ich práce je komunikovať s účastníkmi zhromaždení, krotiť vášne a predchádzať konfliktom,“ spresnila polícia.
Teória o policajných provokatéroch nemá logiku. Polícia by v takom prípade nenasadzovala svojich príslušníkov do prvej línie ako členov antikonfliktného tímu a tiež by nevystavovala riziku uniformovaných policajtov.
.jpg "Zásah polície v Bratislave")
„Polícia nikdy nepodceňuje prácu s davom. Je tu veľmi dôležitá dopredu pripravená stratégia, vychádzame najmä z vlastných skúseností, ale berieme si príklad aj z okolitých krajín. Včerajšiu situáciu stále vyhodnocujeme. Som veľmi rád, že nedošlo k stratám na životoch a k enormnému ničeniu majetku. Situácia sa pár dní pred zhromaždením javila horšia ako nakoniec bola,“ uviedol dočasný prezident PZ Peter Kovařík.
Incidenty len v hlavnom meste
Neohlásené zhromaždenia sa včera konali takmer vo všetkých krajoch, okrem Nitrianskeho. Až na niekoľko incidentov v Bratislavskom kraji prebehli inde pokojne, bez zranení a narušenia verejného poriadku.
.jpg "Zásah polície v Bratislave")
V Bratislavskom kraji sa konali zhromaždenia na piatich miestach hlavného mesta. Policajti museli koordinovať aj dopravnú premávku.
Na zhromaždeniach sa zúčastnili aj prívrženci krajnej pravice, ako aj rizikoví športoví fanúšikovia z ultras skupín, preto bola atmosféra vyhrotená už od začiatku. Niektorí občania sa nechali strhnúť davom a verejný poriadok narušili na Námestí slobody a na Hodžovom námestí, preto bola polícia nútená použiť donucovacie prostriedky. Polícia svojim konaním v zmysle zákona zabránila vážnejšiemu narušeniu verejného poriadku a poškodzovaniu majetku.
.jpg "Policajný zásah v Bratislave")
V Bratislave bolo predvedených 14 osôb podozrivých zo spáchania trestných činov. Aj vzhľadom na účasť niekoľko tisíc osôb polícia ďalej pracuje na odhalení tých, ktorí nedodržali pandemické opatrenia a konali protiprávne.
Naopak, v Prešovskom kraji, kde sa stretnutia konali na ôsmich miestach / v Levoči, Prešove, Poprade, v Stropkove, Humennom, Podolínci, Starej Ľubovni a vo Vranove nad Topľou/ polícia nemusela zasahovať. Občania vyjadrili svoj názor pokojne: zapálením sviečok a spievaním hymny. Dokonca medzi sebou udržiavali dostatočné odstupy, boli disciplinovaní, mali rúška a nakoniec sa v pokoji rozišli.
.jpg "Policajný zásah v Bratislave")
Zdroj: MV SR/TASR
Foto: MV SR, Vladimír Benko
15 – 20 tisíc ľudí je jasný odkaz že ľudia čoskoro povalia túto mafiánsku svorku a TT oligarcha so svojou bielou kobylou skončia v rukách zákona
Ešte je diskutabilné, či je zákonný dôvod na núdzový stav pri výsledkoch z plošného testovania?!
„Ústavný súd po posúdení veci akceptoval dôvod vyhlásenia núdzového stavu a potvrdil, že je vyhlásený pre celé územie Slovenskej republiky. Ústavný súd konštatoval, že vláda nevyhlásila núdzový stav bez toho, aby mala základný racionálny oporný bod pre naplnenie podmienok podľa článku 5 odsek 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a nevyhlásila ho na základe iných dôvodov, než dovoľuje toto ustanovenie,“ uviedol pre novinárov predseda ÚS Ivan Fiačan. Vláda tiež podľa súdu splnila formálne podmienky.
Pán Jozef, čítajte pozorne, to čo vy píšete je zo 14. októbra a plošné testovanie bolo koncom októbra a začiatkom novembra , v Bratislave bolo nakazených myslím 0.3 percenta
Citam poriadne, ved preto ho predlzili „iba“ o zakonnych 45 dni a nie znova na 90 ako chcel Matovic.
Aby nemohli napadnut ustavnost samotneho stavu. Aj ked v tom su si rozdielni aj samotni pravotari.
Môj názor je, že nebol dôvod ani na Sulikových 30 dní.
Su veci, resp. cinnosti, ktore sa daju vykonavat, alebo nariadit len vdaka vynimocnemu stavu. V pripade ako je teraz v UNB – 88 pozitivnych zdravotnikov, ked by sa este zvysil ich pocet, mozu vyhlasit pracovnu povinnost napr. Inak by to nebolo mozne zo zakona.
Tak potom si pozrite uznesenie vlády SR číslo 114 z marca 2020.
To bol prave ten, ked bolo iba 16 chorych. A vyhlasil ho kto?
Však vlády stará a nová ho ponechala a platil len pre zdravotníctvo
Prezident policajného zboru hovorí, že demonštrácie boli pokojné.