Prezídium PZ SR |MM| Policajný zbor na dennej báze analyzuje a vyvracia dezinformácie o koronavíruse, ktoré sa vo veľkej miere začali šíriť hlavne od začiatku druhej vlny pandémie.
Policajný zbor aktívne bojuje proti dezinformáciám od roku 2018 prostredníctvom špecializovanej facebookovej stránky „Hoaxy a podvody – Polícia SR“. Od začiatku vypuknutia pandémie Covid-19 polícia riešila viac ako 100 dezinformácií súvisiacich s týmto ochorením. Pred prvou vlnou mala uvedená stránka približne 40 000 fanúšikov. Ich počet sa za pár mesiacov viac ako zdvojnásobil, keď dnes presahuje číslo 85 000, čo dokazuje zvýšený záujem verejnosti o získavanie pravdivých informácií.
„Boj proti dezinformáciám považujem za jednu z kľúčových súčastí strategickej komunikácie Policajného zboru. Som rád, že dokážeme pohotovo a rýchlo reagovať na nové trendy a vývoj udalostí. Nemenej významný je spôsob komunikácie s verejnosťou, ktorá ho na základe zvýšeného záujmu o našu stránku privítala,“ povedal dočasný prezident Policajného zboru Peter Kovařík.
Obsah a spôsob šírenia dezinformácií sa pri porovnaní s prvou a druhou vlnou pandémie značne líši v mnohých oblastiach.
Nečakaný príchod pandémie a s tým súvisiacich mimoriadnych opatrení zaskočil samotných tvorcov a šíriteľov dezinformácií. Počas prvej vlny Policajný zbor zaznamenal individuálne, až nárazové prípady šírenia hoaxov. Hlavné naratívy hovorili spočiatku o koronavíruse ako o nebezpečnom ochorení, ktoré zámerne do sveta vypustili svetové mocnosti.
Zmätok medzi šíriteľmi dezinformácií bol znásobený absenciou naratívov zo zahraničia – chýbali inšpirácie, príklady, ktoré by si slovenskí konšpirátori mohli osvojiť. Preto sme boli svedkami len ojedinelých pokusov, medzi ktoré patrili napríklad audionahrávky o nepravdivých mimoriadnych opatreniach, podľa ktorých malo dôjsť k uzavretiu Bratislavy.
Nasledujúce mesiace konšpirátori získali dostatok času na prípravu dezinformácií, čo sa naplno začalo prejavovať začiatkom septembra s nástupom druhej vlny pandémie. Šíritelia dezinformácií razantne zmenili svoje prebraté názory zo zahraničia, keď „nebezpečný koronavírus“ z prvej vlny začali v súčasnosti podceňovať a označovať za ľahkú formu chrípky.
V kontraste s týmito tvrdeniami sa javili ako nelogické tie typy dezinformácií, ktoré ponúkali rôzne alternatívne riešenia ako formy liečby ochorenia.
Rozšíreným hoaxom boli správy o finančných ponukách, ktoré mali dostávať pozostalí. Tí mali súhlasiť s tým, že ako príčina úmrtia ich príbuzného bude uvedená ako „koronavírus“. Polícia niekoľkokrát tieto tvrdenia osobne preverovala, autorov statusov navštívila, no tí sa vždy vyhovárali na ďalšie osoby, ktoré nevedeli k danej veci poskytnúť žiadne relevantné informácie. V tejto súvislosti Policajný zbor vydal varovanie, že ak by skutočne k takýmto ponukám došlo, osoby, ktoré o nich budú iba písať na internete a nebudú ich nahlasovať polícii, sa môžu dopustiť spáchania trestného činu, jeho zatajovania. Samozrejme, že nikto z autorov statusov sa neobráti na políciu dobrovoľne, keďže vždy ide o dezinformácie.
Samostatnou kategóriou sa stali dezinformácie o plošnom testovaní. Konšpirátori písali statusy o tom, ako občanom budú do hlavy umiestnené čipy, tieto naratívy spájali so sieťou 5G, v iných prípadoch hovorili, že testovanie je skrytou formou nákazy, uvádzali, že na odberných miestach budú prítomní pozitívne testovaní policajti, či šírili, že testované osoby budú v skutočnosti zaočkované.
Z ďalších dezinformácií za obe vlny pandémie vyberáme: fotografia z cvičenia zo zahraničia, kde zdravotníci v oblekoch nesú figurínu a konšpirátori hovoria, že ide o umelé navyšovanie počtu infikovaných; falošné zvyšovanie počtu samovrážd kvôli mimoriadnym opatreniam; zábery zo zavretých odberných miest, ktoré boli schválne vyhotovené počas obednej prestávky alebo mimo prevádzkovej doby s cieľom poukázať na umelé navyšovanie infikovaných; falošné správy o umierajúcich deťoch pre nosenie rúšok a celkovo škodlivé účinky nosenia rúšok; fotomontáž, ktorá prerobila skutočnú fotku z pochovávania obetí pandémie v zahraničí na fotku, ktorá akože bola odfotená vo filmovom štúdiu; vymyslený postrek armádnymi vrtuľníkmi neznámou látkou a iné.
Polícia na svojej stránke „Hoaxy a podvody – Polícia SR“ bojuje proti dezinformáciám aj alternatívnou činnosťou, ako napríklad vzdelávaním verejnosti prostredníctvom bannerov či formou textových bannerov s ironizujúcim podtónom, ktorých cieľom je humorným spôsobom poukázať na logické rozpory v tvrdeniach konšpirátorov.
Posledný uvedený spôsob komunikácie sa v súčasnosti teší veľkej obľube, o čom svedčí rekordný nárast sledovanosti uvedenej stránky – za posledný mesiac to je viac ako 1 500 000 oslovených ľudí, viac ako 1 500 000 interakcií s príspevkami a viac ako 10 000 nových fanúšikov, čo stránku radí na prvé miesto vo svojom obore v našom regióne.
Motívy šírenia dezinformácií môžu byť trojaké:
- Hybridná hrozba – K šíreniu dezinformácií dochádza plánovane a organizovane, napríklad na popud zahraničnej spravodajskej služby, záujmovej skupiny a podobne. Cieľom hybridnej hrozby je destabilizácia štátneho zriadenia, vyvolanie chaosu, prípadne ovplyvnenie volieb atď.
- Ekonomické a iné zisky – K šíreniu dezinformácií dochádza s jasným zištným cieľom. Či už môže ísť o predaj produktov, o získanie priazni voličov vo voľbách atď. Šíriaci subjekt nemusí veriť tomu, čo vytvára a šíri ďalej, no uvedomil si, že takýmto spôsobom dokáže osloviť časť obyvateľstva. Získa si tak rýchlo priazeň a nemusí sa namáhať. Oslovených ľudí zneužíva na svoje vlastné ciele, pričom na oko ich ubezpečuje, že „bojuje za správnu vec“.
- Uspokojenie vlastného ega – Individuálni šíritelia dezinformácií si týmto spôsobom uspokojujú svoje ego. Často žijú nezáživný, nudný život, prípadne majú psychické, rodinné či iné problémy. Svet internetu im ponúka „vystúpenie“ z reálneho života. Na internete trávia hodiny denne, často zdieľajú desiatky statusov a komplexne strácajú orientáciu, ako aj schopnosť rozpoznania toho, čo je reálne a čo je dezinformácia. Takéto osoby časom zistia, že zdieľaním dezinformácií môžu rýchlo a ľahko získať uznanie od rovnako zmýšľajúcich ľudí. Vďaka tomu sa stávajú závislými od počtu lajkov, zdieľaní a súhlasných komentárov. Stávajú sa hrdinami vo vymyslenom boji proti systému, úplne strácajú pojem o realite, bažia po uznaní od iných, až plne prepadajú viere v akékoľvek dezinformácie.
Na záver je možné konštatovať, že tvorcovia a šíritelia dezinformácií sa vedia zaktivizovať na sociálnej sieti, kde sú „hlučnejší“, na oko početnejší a aktívnejší v počte statusov a komentárov. V skutočnom živote ich môžeme zaraďovať medzi „porazených“, o čom svedčí masová účasť obyvateľstva na plošnom testovaní, ako aj jeho pokojný priebeh až na malý počet konfliktných situácií. Napriek tomu je boj proti dezinformáciám dôležitý a Policajný zbor bude v ňom pokračovať. Cieľom neustáleho vysvetľovania hoaxov nie je vplývanie na tvorcov a šíriteľov dezinformácií, ktorí im úprimne veria, ale na skupinu obyvateľstva, ktorá sa ešte len rozhoduje, ktorý „názor“ uzná za skutočný a správny. Len efektívnym spôsobom boja bude možné udržať konšpirátorov v značnej menšine ako doposiaľ.
Policajný zbor na niektorých vysvetleniach dezinformácií aktívne spolupracuje s Ministerstvom zdravotníctva SR a ďalšími autoritami.
Polícia chce na záver vyjadriť vďaku všetkým občanom, ktorí jej posielajú tipy na dezinformácie prostredníctvom špecializovanej stránky.
