S koronavírusom už takmer rok bojuje celý svet. Premiér Igor Matovič a pandemická komisia okrem testovania antigénovými testami pristúpili na Slovensku aj k čiastočnému lockdownu. To sa niektorým obyvateľom nepáči a patrične to dávajú najavo. No čo znamená úplné vypnutie krajiny si mnohí ani nevedia predstaviť.
Futbalista z ŠKF Sereď, útočník Miloš Lačný strávil niekoľko mesiacov v Juhoafrickej republike v Durbane, kde hrával za miestny FC AmaZulu. JAR ale zaviedla v marci jeden z najprísnejších lockdownov na svete. A tak Miloš Lačný na vlastnej koži zažil tvrdé opatrenia v tejto krajine: „Bolo to náročnejšie ako vo väčšine európskych krajín. Slováci naozaj nevedia, čo je lockdown, lebo ho jednoducho mali naozaj v najmiernejšej forme. Vonku nebolo ani nohy, vládol zákaz vychádzania. Chodiť sme nemohli naozaj nikam, boli sme zatvorení v bytoch. Po jedlo sme si nemohli ísť ani do reštaurácií. Museli sme si variť, prípadne vám ho oni doniesli domov. Zakázané boli prechádzky v parkoch ale aj predaj rôznych produktov ako alkohol či tabak. Väčšina obchodov bola zavretá až na jednu sieť potravín a menšie obchodíky. Bary, diskotéky…jednoducho, nič nefungovalo.. Všetci sme len čakali, čo povie prezident Cyril Ramaphosa, ktorý stále odkladal rozhodnutia. Nikdy nedodržal termín ohlásenia dôležitých informácií týkajúcich sa boja s pandémiou. To je celkovo typické pre Afričanov. Na všetko majú čas.“
Určite mnohých Slovákov prekvapí, že v Afrike platil dokonca zákaz kúpania v mori: „Máte pravdu. Rovno pod apartmánom som mal výhľad na more. Hoci bolo leto a za bežných okolností sa to tam hemží ľuďmi, nebolo vidieť vonku ani nohu. Bol úplný zákaz kúpania aj prechádzok po pláži. Všade vládlo ticho. Opatrenia sa uvoľňovali postupne. Najskôr sa človek mohol ísť prejsť k oceánu, neskôr mohol vojsť do vody, ktorú musel mať ale maximálne po kolená. Potom povolili našťastie aj kúpanie.“
Našinec si nevie ani predstaviť, aké to je vyjsť z domu iba za účelom nákupu potravín. Miloš ja ale futbalista a tento šport je hlavne o behu: „Domáce cvičenie ma už prestalo baviť, a tak som si išiel zabehať do jedného vzdialeného parku. Všetky boli pozatvárané a ohradené páskami. Tento bol ale otvorený a poriadne ďaleko od ľudí. Nikto tam nebol. Začal som behať a prišli za mnou policajti. Pokutu som síce nedostal, ale zobrali ma do auta a vyložili doma. Zdôraznili mi, že nemôžem behať vonku ani ďaleko od civilizácie.”
Kontakt s rodinou udržiaval Miloš pomocou sociálnych sietí. Toto náročné obdobie má nateraz za sebou. V septembri v africkom klube skončil a dohodol na zmluve do konca jesennej časti so svojím bývalým klubom zo Serede. V tejto chvíli je predčasné hovoriť o tom, či sa na africký kontinent vráti. No krajinu si obľúbil a rád by si opäť obliekol dres niektorého z tamojších klubov.
fotografie: súkromný archív M.L. a IG Amazuli fc
