Vojenský špeciál An-24 havaroval 19. januára 2006 po náraze do kopca Borsó pri maďarskej obci Hejce. Na palube lietadla bolo 43 ľudí vracajúcich sa z mierovej misie KFOR v srbskej provincii Kosovo.
Z letiska v Prištine odštartovali 19. januára 2006 o 17:15 dve vojenské lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl. Ich pristátie bolo plánované o 19:40 na letisku v Košiciach. Pri približovaní sa na pristátie o 19:30 jedno z lietadiel havarovalo neďaleko maďarsko-slovenských hraníc.
Správa o najväčšom leteckom nešťastí v dejinách samostatnej Slovenskej republiky obletela celý svet. Nehodu neprežilo 41 vojakov a jeden civil. Medzi obeťami bol aj Seredčan plk. Štefan Ivan. Akoby zázrakom nehodu prežil iba jeden pasažier – Martin Farkaš.
Po nehode bol na Slovensku vyhlásený štátny smútok. Rozlúčka s plnými vojenskými poctami sa konala za účasti tisícov ľudí v prešovskej mestskej hale. Na pohreb obetí havárie pricestoval aj vtedajší generálny tajomník NATO, Jaap de Hoop Scheffer.
V tom čase slovenský minister obrany Juraj Liška krátko po poslednej rozlúčke s obeťami a osem dní po nehode podal demisiu.
Každý rok si v Seredi uctievame obete tejto havárie spomienkovým stretnutím na mestskom cintoríne. Zástupcovia armády, cirkvi a mesta spolu s rodinnými príslušníkmi vzdávajú hold pri hrobe plk. Štefana Ivana všetkým, ktorí nehodu neprežili. Tragédia navždy zostane čiernym dňom v dejinách Ozbrojených síl.
Plukovník Štefan Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi a kolegovia si ho pamätajú ako náročného, ale spravodlivého veliteľa, no aj ako priateľského kolegu, vždy ochotného pomôcť. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu. Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova. Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená.
Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a medaily. V roku 2006 mu bola udelená medaila in memoriam za vernosť Ozbrojeným silám SR. V roku 2007 mu mesto Sereď udelilo Čestné občianstvo mesta Sereď in memoriam. Ďalej mu v roku 2014 bola udelená pamätná medaila TTSK – in memoriam. V roku 2016 mu Obecné zastupiteľstvo v Tekovských Lužanoch, kde prežil svoje detstvo, udelilo cenu Čestný občan in memoriam a v roku 2018 ho minister obrany Peter Gajdoš uviedol do siene slávy in memoriam.
Pripomeňme si pomocou priložených fotografií spomienkové stretnutie na cintoríne v Seredi z uplynulých rokov.
