Za rok do archívu SOL a na sociálne siete pribudli skutočne stovky tisíc fotografií. Reportáže z akcií obsahom väčšinou poznačené dlhotrvajúcimi opatreniami súvisiacimi s COVID-19, ale aj fotografie prírody, Váhu a každodenného života v spoločnosti.
Sú ich stovky tisíc, no stále nie sú tak kompletné, ako sme ešte pred rokom boli zvyknutí. Už rok nám chýbajú pohľady na svet fotoobjektívom Jozefa Čambála…
Áno, je tomu už rok, čo nás Jozef opustil na mieste, ktoré navštevoval rád, často a vždy, keď mal na krku zavesený fotoaparát, aby zadokumentoval to, čo iní ľudia nevidia, alebo len jednoducho prehliadajú.
Jeho trpezlivosť a čakanie na veveričku v parku, šantiacich detí, či fotenie modeliek v zákutiach prírody pri Váhu, o ktorých ani len netušíme.
Aj dnes sme si prehľadávajúc archívne disky ticho spomenuli na jeho umenie a cenné rady, o ktoré sme žiaľ naveky prišli.
Jozef našiel pokračovateľa v jeho fotografickej záľube. Jozefova vnučka Barborka dokonca fotografuje aj dedkovou technikou.
Z rodinného archívu sme dostali aj zopár starých fotografií, na ktorých sa výnimočne Jozef nachádza – väčšinou totiž nestál pred fotoaparátom, ale za ním. 
Za fotografie ďakujeme Jozefovej rodine a Mirovi Miernemu, s ktorým sme na spoločného kamaráta po roku zaspomínali.
Venujte prosím spolu s nami Jozefovi a jeho pohľadu na náš svet tichú spomienku…
Bol to nielen výborný fotograf ale aj veľmi dobrý človek a priateľ ktorý navždy zostane v srdciach našej rodiny.
Učil som Jozefa fotografovať, pracovali sme v Niklovke ako zamocnici. Mal odo mňa aj fotoaparát. Cest jeho pamiatke