MV SR, Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity |MM| To, čo pre Slovákov znamenajú 7. jún (Výročie Memoranda národa slovenského) a pre Francúzov 14. júl, to pre Rómov na celom svete znamená 8. apríl. Medzinárodný deň Rómov nie je len dňom, kedy oslavujeme rómsku kultúru, históriu a tradície. Pripomína nám najmä snahu Rómov o sebaurčenie a uznanie za národnostnú menšinu.
Pred 50. rokmi, 8. apríla 1971, sa v budove školy Cannock House v Orpingtone stretli zástupcovia Rómov z rôznych krajín sveta na kongrese, ktorý bol jedným z najvýznamnejších v histórii rómskeho národa. V dobe, keď bola Európa rozdelená železnou oponou, sa stretli zástupcovia Rómov z východného a západného bloku. Všetkých spájala snaha o spoluprácu na budúcnosti Rómov. Napriek rozdielnosti krajín, väčšina z nich vedela komunikovať v rómskom jazyku. Spoločne sa dohodli na rómskej vlajke ako symbole Rómov. Na melódiu ľudovej piesne, napísal Zarko Jovanovič text skladby „Gelem, gelem“, ktorú delegáti kongresu prijali za rómsku hymnu. Dohodli sa tiež, na spoločnom označení Rómovia a odmietli nesprávne pomenovania „Cigáni, Zigeuner, Gipsy“, ktoré po stáročia znamenali očierňovanie, marginalizáciu a vylúčenie.
Neboli to však jediné body kongresu. V pracovných skupinách sa diskutovalo o potrebe zjednotenia rómskeho jazyka, o holokauste Rómov a o vojnových reparáciách, o kultúrnych a sociálnych témach. Jednou z tém bol aj vlastný štát Rómov, vtedy nazývaný Romanistan, ktorý mal vzniknúť po vzore Izraelského štátu. S touto myšlienkou sa však ďalej nepracovalo a nakoniec upadla do zabudnutia.
V roku 1990, na štvrtom kongrese, bol 8. apríl na pamiatku stretnutia v Orpingtone vyhlásený za Medzinárodný deň Rómov.
S organizáciou kongresu je potrebné spomenúť niekoľko dôležitých mien. Jedným z hlavných organizátorov a neskôr sekretárom kongresu bol Gratton Puxon z Veľkej Británie, ďalším bol Vanko Rouda, zakladateľ Medzinárodného cigánskeho výboru. Zarko Jovanovic z Juhoslávie, napísal text rómskej hymny. Československo zastupoval Miroslav Holomek, Tomáš Holomek a Ján Cibuľa, rodák zo slovenského Klenovca.
Ján Cibuľa je jednou z najvýznamnejších rómskych osobností Slovenska. V čase konania kongresu už žil vo Švajčiarsku, kde emigroval po roku 1968. V roku 1978 bol hlavným organizátorom druhého kongresu Rómov, ktorý sa uskutočnil v Ženeve a zúčastnilo sa ho viac ako 120 delegátov. Bol tiež prvým prezidentom Medzinárodnej rómskej únie (IRU – International Romani Union), ktorá sa stala pozorovateľskou organizáciou OSN.
Ako uvádza splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity, Andrea Bučková: „Od prvého kongresu dnes uplynulo päťdesiat rokov. Rómska menšina však naďalej čelí výrazným nerovnostiam a rôznym formám diskriminácie. Obzvlášť sa to týka ľudí, ktorí žijú vo vylúčenom a marginalizovanom prostredí. Zmeny je možné dosiahnuť len adekvátnou politickou zodpovednosťou. Základ k tomuto kroku vytvára vnútroštátny strategický rámec rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorý vláda Slovenskej republiky prijala 7. apríla 2021. Zodpovednosť za plnenie jednotlivých cieľov spočíva nielen na ministerstvách, ale aj na regionálnych a miestnych samosprávach. V tomto spoločnom úsilí o zmenu nesmieme zabudnúť na priamu účasť a angažovanosť samotných Rómov a Rómok.“
Budú povinné rúška? Príde zafidlikať aj p. Virág?
Tak pričmúdení majú ešte aj svoj deň ? To je v prdeli ! A kedy bude deň bielych ?
Základ života Romov rozmnožovanie. Kto sa nechce vzdelávať a pracovať je priživnik. Sprosté reči o diskriminácii Romov len poburujú každého slušného človeka. Poslanci parlamentu Polák, Herak, sú dôkazom, že keď človek chce, dá sa slušne žit, pokiaľ viem sú to romovia.
A už som si myslel, že konečne začnú poctivo pracovať.