Na jar tohto roka nás ako blesk z jasného neba zasiahla správa, že sa pripravuje jubilejný X. ročník súťaže vo varení guláša Gulášová pohoda v Jaslovských Bohuniciach. Minulý rok sme si dobrý guláš „vďaka“ koronavírusu mohli uvariť akurát tak doma. Preto sme si zaumienili, že si to tentoraz, po druhej vlne pandémie, musíme vynahradiť. Šťastie nám prialo a korona druhýkrát konanie podujatia neprekazila. Uskutočnilo sa v sobotu 10. júla 2021 pri amfiteátri v Jaslovských Bohuniciach. Na tento deň nebola spočiatku veľmi priaznivá predpoveď počasia, malo pršať, ale napokon bolo slnečno a poriadne teplo.
Každá členka nášho tímu sa na varenie guláša vopred pripravila a doniesla niektoré ingrediencie. Moja mama zohnala výbornú sladkú mletú papriku z trhu, dokúpili sme i niektoré ďalšie koreniny a upiekli sme makovú i tvarohovú štrúdľu, aby bolo čo maškrtiť, kým guláš ešte nebude hotový. Do Jaslovských Bohuníc som však tento rok odišla „zastupovať Sereď“ len ja: mama pre bolesť ruky ostala doma. Bolo nás však, ako aj minule, päť. Beátka Vargová-Kuracinová, ktorá počas Gulášovej pohody 2019 dovolenkovala, sa stala znova dôležitou súčasťou nášho tímu, nazvaného Bapka Blašková ne. ser. o. Ďalšími jeho členkami boli: Grétka Partelová, Miška Mondeková Mrvová a vedúca tímu Janka Blašková. Naše družstvo v približne rovnakej zostave sa zúčastnilo Gulášovej pohody už piatykrát. Janka nám dala ušiť parádne zástery, aby nebolo pochýb, k akému tímu patríme.
Janka, Grétka a Beátka mali na starosti čo najlepšie ochutenie guláša. Miška mala dve kľúčové úlohy: kúrenie pod kotlom a odvezenie členiek tímu do a z Jaslovských Bohuníc. Okrem Janky sme totiž všetky cezpoľné. Miška si na túto Gulášovú pohodu urobila veselý letný účes, pripomínajúci Pipi Dlhú Pančuchu. Deň predtým napiekla vynikajúce pagáčiky, ktoré všetkým chutili. Janka priniesla inú dobrotu: moruše a čučoriedky z vlastnej záhrady. Pri našich pochúťkach a na čerstvom vzduchu sme popri varení tak trochu oslávili Grétkine narodeniny.
Tohto roku sa súťaže zúčastnilo 18 tímov. Cibuľu, zemiaky, hovädzie mäso i masť sme dostali na mieste. Kúriť pod kotlami sa začínalo o 13.00 hod., a tak dovtedy, približne za hodinu, bolo treba stihnúť ingrediencie pripraviť na varenie. Na stanovištiach jednotlivých tímov súťažiaci pracovali ako včielky v úli. I my sme snaživo čistili a krájali cibuľu a zemiaky. Keď sa začalo kúriť a ako prvá do kotla prišla masť a na ňu cibuľa, podujala som sa miešať, čoho som sa držala takmer až do konca varenia.
V úlohe hlavného „ochutnávača“, porotcu i hosťa sa tentoraz predstavil hospodár z reality show Farma televízie Markíza: Martin Bagar. Vlastne, nebol sám, sprevádzala ho jeho fenka rodézskeho ridgebacka, ktorú volal Jozefína (neskôr som sa z internetu dozvedela, že jej celé meno je Jozefína Trnavská). Mladá psia krásavica pútala zaslúženú pozornosť a Martin Bagar žartoval, že Jozefína dokáže v guláši vyňuchať zakázanú ingredienciu – sóju. To sa však nestalo, všetci súťažiaci boli zástancovia mäsitej stravy. Čoskoro sa zo všetkých strán šírili výborné vône.
O hudobnú pohodu súťažiacich i ostatných návštevníkov podujatia sa staralo hudobné zoskupenie Stino a priatelia. Hrali príjemnú hudbu, popri miešaní som v ich repertoári zaregistrovala viaceré americké country pesničky so slovenskými textami.
Keď mala kapela prestávky, Martin Bagar obišiel stanovištia, zhováral sa s členmi tímov a občas aj vyzvedal, či pridali do svojho guláša nejakú tajnú ingredienciu. Len čo sme sa mu predstavili ako spisovateľky a humoristky, s uznaním povedal, že tajná ingrediencia nášho guláša je jasná: bude to guláš s intelektom.
Pri varení čas veľmi rýchlo ubiehal. Miešala som, z času na čas ma niektorá kolegyňa z tímu vystriedala a oddýchla som si.
Ako každý rok, i tentoraz boli súčasťou Gulášovej pohody rôzne súťaže: dospelí sa pretekali vo vození pneumatík na fúrikoch, v zatĺkaní klincov, v jedení chleba s cibuľou či v pití piva, deti súťažili napríklad v jedení melóna a šľahačky či v pití malinovky.
Varilo sa do 17.00 hod. Pri amfiteátri sa zišlo plno ľudí, tešiacich sa na guláš. Tímy ostošesť predávali a aj nám sa darilo: za porcie guláša sme dostávali lístky, ktoré si záujemcovia kupovali od usporiadateľov.
O 19.00 hod. sa všetci súťažiaci zhromaždili v amfiteátri, kde najprv každý tím dostal diplomy a cenu za účasť. Potom Martin Bagar zdôraznil, že v ten večer boli tie najlepšie a najkrajšie guláše v Jaslovských Bohuniciach. No len zopár z nich sa mohlo umiestniť na víťazných miestach. Cenu za najviac predaných lístkov získal tím Základná organizácia Jednoty dôchodcov. Cenu šéfkuchára za „diabolsky dobrý guláš“ si odniesol tím Diabli. Po prvýkrát v histórii súťaže Gulášová pohoda bola udelená štvrtá, „krumpľová“ cena. Ušla sa tímu Gaudi 1. Keďže poľovníci majú ku gulášu veľmi blízko, tretia cena poputovala k tímu Poľovnícke združenie Blava. Z druhej ceny sa radoval tím My od mäsa. Víťazom súťaže Gulášová pohoda 2021 sa stal tím Meander.
Cenu sme síce nezískali, ale ľuďom náš guláš chutil a to nás veľmi tešilo. Rýchlo sme sa pustili do upratovania stanovišťa a balenia svojich vecí. Napokon som vďaka pomoci ostatných členiek tímu stihla byť na stanici v Trnave včas a nemusela som čakať dve hodiny na posledný vlak. Domov som si doniesla aj výslužku – guláš v dvoch zaváraninových pohároch.
Na druhý deň po Gulášovej pohode 2021 pršalo od rána až do večera. Dážď sa nad nami zmiloval a prišiel o deň neskôr. Asi o týždeň moja mama prelievala guláš zo zaváraninového pohára do hrnca a našla v ňom veľký bobkový list v neporušenom stave. Rozmýšľala som, že by mohol byť základom pre môj budúci vavrínový veniec. Keď už sme pri tej literatúre a humore…