V dňoch 20. – 22. augusta 2021 sa v Piešťanoch uskutočnil už 2. ročník podujatia Jazzdivas.sk. Tento prvý ženský džezový festival na Slovensku sa konal aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia, Sociálnemu a kultúrnemu fondu – SOZA a ďalším partnerom. Organizátormi Jazzdivas.sk boli Agentúra BEBOP, Klub La Musica a Mestské kultúrne stredisko Piešťany. V rámci tohto festivalu sa obecenstvu predstavili výborné speváčky zo Slovenska i zo zahraničia. Úlohy moderátora sa zhostil džezový gitarista Ondrej Botek. Sprievodným podujatím bol aj spevácky workshop Jany Koubkovej Nestyďte se nestydět.
Festival som navštívila v jeho prvý deň, v piatok 20. augusta. V ten deň kroky džezových fanúšikov smerovali do Klubu La Musica. Na jeho terase sa uskutočnil dvojkoncert, na ktorom účinkovali dve džezové Divy, jedna slovenská a druhá česká. Počasie sa vydarilo a terasa bola na prasknutie plná poslucháčov.
Na začiatku moderátor vyzdvihol organizačné úsilie speváčky Dáše Libiakovej, vďaka ktorej sa projekt Jazzdivas.sk realizuje.
Ako prvú sme na pódiu privítali speváčku, hudobníčku, hudobnú skladateľku a vysokoškolskú pedagogičku Adrienu Bartošovú. Narodila sa síce v Košiciach, no od útleho detstva žije v Bratislave. Jej sprievodnú kapelu tvorili samí vynikajúci hudobníci: Juraj Griglák – akustická basová gitara, Pavol Bereza – gitara, Boris Lenko – akordeón a Jakub Valíček – bicie. Ako zdôraznila Adriena Bartošová, Piešťany sú pre ňu symbolom pokoja, dovolenky a krásy. Pre fanúšikov pripravila pestrú kytičku piesní: vlastných, swingoviek a skladieb od A. C. Jobima a Astora Piazzollu. Už v prvej pesničke Let´s Do It, Let´s Fall In Love od Colea Portera si elegantná speváčka podmanila obecenstvo svojím výrazným zamatovým hlasom. Jej spev bol plný hravosti, veselosti i noblesy. V niektorých pesničkách nielen spievala, ale aj hrala na piane. V Piešťanoch premiérovo zazneli i skladby z najnovšieho albumu Adrieny Bartošovej O smútku a radosti (2020). Speváčka prezradila, že pôvodne plánovali jeho krst v tomto meste, no pandémia to prekazila. Pôsobivá, ale plná ťažoby a napätia bola pesnička Smútok s textom Adrieny Bartošovej, inšpirovaná pocitmi počas lockdownu. Na koncerte zneli oduševnené sóla gitary a akordeónu a v sólach sa predviedla i rytmika. Publikum zaslúžene tlieskalo. V niektorých skladbách hral Jakub Valíček na bicích a v niektorých na cajone. Speváčka si počas jednej skladby urobila prestávku. Bolo to Libertango od Astora Piazzollu, ktoré kapela parádne zahrala sama a dala do neho veľký temperament i srdce. V pesničke Astora Piazzollu Yo Soy Maria (z tango opery María de Buenos Aires) hral na piane Boris Lenko. Po záverečnej pesničke Ak si myslíš, že si myslím znel obrovský potlesk, a tak nasledoval prídavok Só Danço Samba od A. C. Jobima. V posledných dvoch pesničkách Adriena Bartošová doplnila svoj spev malými perkusiami. Počas tohto koncertu festival Jazzdivas.sk poctil svojou návštevou aj primátor Piešťan Peter Jančovič.
Po krátkej prestávke nasledoval koncert speváčky Jany Koubkovej, nestorky českého džezu, ktorú sprevádzal skvelý pianista Ondřej Kabrna. Jana Koubková okrem iného skladá piesne i filmovú hudbu, je činná v rozhlase a je autorkou fejtónov, stĺpčekov a poézie. Je to sympatická dáma, prejavujúca a vyžarujúca ohromné množstvo energie. Hneď prvou pesničkou Za to může jazz… si obecenstvo získala a naladila ho na svoju vlnu. V speve, scate a v pohybe na pódiu bola ako ryba vo vode a s o generáciu mladším pianistom vytvárali jedinečnú hudobnú symbiózu. Nechýbali hravosť, žartíky a radosť z improvizácie. V pesničke Georgea Gershwina a Pavla Koptu Chtěla bych mít vagón spací (The Man I Love) sa, ako aj v mnohých iných na tomto koncerte, striedali temperamentné i jemné nálady a v pesničke Afro Blue od Monga Santamariu Jana Koubková tlieskala, smiala sa a výskala. Niektoré skladby v ten večer obohatila napodobňovaním zvuku trúbky vlastným hlasom a predstavila sa aj ako zdatná speváčka zdžezovaných ľudových piesní. V jej speve bolo toľko nadšenia, že mikrofón dostával poriadne zabrať. Ako povedala, je veľmi rada, že Louis Armstrong vymyslel scat. Tiež nám predviedla zaujímavý perkusný hudobný nástroj – rainstick -, pôvodom z južnej Ameriky. Jana Koubková, ako veľmi originálna a svojská umelkyňa, vtisla každej, aj prevzatej pesničke svoju originálnu pečať, či to bola Agua De Beber alebo Basin Street Blues. Speváčka i klavirista obecenstvo očarili, počas skladieb sa často ozýval potlesk do rytmu či lúskanie prstami a v pesničke Časy se mění, ktorú kedysi preslávilo trio Golden Kids, si poslucháči s chuťou zaspievali refrén. Mala som pocit, že hlas Jany Koubkovej má farby ako dúha a aj setlist koncertu bol veľmi rozmanitý. Speváčka zaspievala napríklad Bourée od Johanna Sebastiana Bacha (aj s využitím malého perkusného hudobného nástroja) či Beethovenovu Eurohymnu so svojím vlastným vtipným textom a náruživo predniesla zopár svojich rovnako vtipných básní. Podľa vlastných slov má rada „zvukomalebnorytmickoptákovskú“ poéziu. Odpoveďou Jany Koubkovej na pandémiu koronavírusu je pesnička Blues (ne)ohrožené seniorky. Text napísala ona a hudbu zložil Ondřej Kabrna. Dozvedeli sme sa, že sa chystá aj natáčanie videoklipu k tejto pesničke. Koncert uplynul ako voda a, samozrejme, po aplauze došlo i na prídavok. Bola ním swingovka I Can´t Give You Anything But Love. Počas nej začal jeden fanúšik v publiku spievať ako Louis Armstrong, Jana Koubková ho vyvolala na pódium a spievali spolu. Bolo to veľmi príjemné spestrenie na záver a publikum jasalo.
Dáša Libiaková srdečne poďakovala všetkým zúčastneným. Špeciálne vyjadrila vďaku poslucháčom za to, že prišli a pozvala ich na program nasledujúceho dňa festivalu. V ten večer na terase Klubu La Musica nasledovali ešte neformálne rozhovory, ktorých som sa však už nemohla zúčastniť, pretože som sa ponáhľala na autobus. Odnášala som si krásny zážitok. Na večer, keď spievali spevácke Divy a diali sa hudobné divy, budem ešte dlho spomínať.
Ružena Šípková
