Miroslav Košírer | V roku 1338 udelil Ján Luxemburský povolenie staromestským mešťanom, aby si zriadili radnicu a to v patricijskom dome Wolflina od Kamene.
Z východnej strany domu bola potom na starších základoch začatá stavba veže, na ktorú boli v roku 1402 umiestnené hodiny a neskôr v roku 1409 aj zvon. Vo veži je tiež kaplnka, vysvätená v roku 1381 a v rokoch 1805 až 1807 bol dostavaný aj ochodza veže. Pôvodný hodinový stroj zrejme pochádza už z dôb Karola IV., ktorý pre Prahu nechal zostaviť u hodinára -horologistu Martina. Na orloji neskôr pracovali Ján Albert a Mikuláš z Kadane, ktorého dielo môže byť označené ako vznik orloja. Uprostred orloja dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa.
Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrolábu, možno prečítať rôzne časy, astronomický cyklus, polohu Slnka a s ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza polohu Mesiaca nad, alebo pod horizontom, jeho fázami a postavenia vzhľadom na Slnko. Z kalendárnej tabule možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami. V druhej polovici 16. storočia upravil a zdokonalil Staromestský orloj Ján Táborský z Klokotské Hory.
Ďalšie opravy boli prevedené v priebehu 17. a 19. storočia. Pri veľkej oprave v rokoch 1865 až 1866 bola tiež osadená nová kalendárna tabuľa od Josefa Mánesa so symbolmi zverokruhu, mesiaca a so znakom Starého Mesta pražského. 8. mája 1945, na konci 2. svetovej vojny počas Pražského povstania bol orloj značne zničený a jeho obnovenie si vyžiadalo celkovú rekonštrukciu. Staromestský orloj je zrejme najlepšie zachovaný stredoveký orloj vôbec. Stroj pre pohyb apoštolov a sošiek je pomocný stroj, ktorý sa automaticky spúšťa každú hodinu v dennej dobe, je umiestnený v priestore s ostatnými strojmi a pohyb je prenášaný nekonečnou reťazou do komôrky o poschodie vyššie. Apoštoli sa pohybujú na zapriahnutých vozíkoch a pákový mechanizmus s vratnou pružinou zaisťuje ich pootáčanie za oknami a ich pohyby; svätý Peter zdvíha ruku a žehná, svätý Pavol kývne na znamenie súhlasu a svätý Tomáš zavrtí hlavou ako neveriaci. Jednoduchým záražkovitým systémom je od pohybu apoštolov odvodené otváranie okeníc aj pohyby sôch na vonkajšom plášti orloja (Smrtka, Lakomec, Márnivec, Turek). V období sviatkov (Zelený štvrtok – Biela sobota), keď Smrtka nemá zvoniť, je ovládajúci drôt odpojený z mechanizmu.
Mechanizmus ďalej ovláda pohyb krídel kohúta, jeho kotkodákanie je riešené mechom, stlačovaným závažím. Pri pohybe apoštolov sa závažie nadvihne a mech sa naplní vzduchom. Na konci produkcie apoštolov je vzduch závažím z mechu hnaný do troch trubiek, ktoré imitujú kotkodákanie.
Pohybu apoštolov predchádza odbíjanie orloja. Je jedným z najznámejších turistických objektov Prahy a je súčasťou historického centra, ktoré je zapísané na zozname kultúrnych pamiatok UNESCO v Česku.
Dobry clanok. Je fascinujuce ako sa kazdu hodinu zaplni priestor pred orlojom.
V tom čase, vytvoriť takéto dielo je obdivuhodné. Dokázali to aj bez počítačov.